IPO (ang. Initial public offering) je proces prvotnej verejnej ponuky akcií súkromnej spoločnosti investorom. Týmto procesom vstupuje súkromná spoločnosť na burzu a stáva sa verejne obchodovanou.
Prečo spoločnosti vstupujú na burzu?
Dôvodov ktoré stoja za rozhodnutím súkromnej spoločnosti vstúpiť na burzu je viacero. Hlavným z nich je získanie kapitálu z predaja emitovaných akcií investorom. Spoločnosť tento kapitál môže následne použiť na rôzne účely ako napríklad expanziu svojich operácií, splatenie pôžičiek, financovanie nových projektov a rôzne iné obchodné účely. Spoločnosť môže v budúcnosti emitovať ďalšie nové akcie ktoré jej pomôžu získať ďalší kapitál.
Okrem získania kapitálu sú so vstupom na burzu spájané rôzne výhody ako prestíž, zvýšenie povedomia o spoločnosti, lepší prístup k dlhovým nástrojom a pod.
Vstup súkromnej spoločnosti na burzu však neznamená, že je bez nevýhod. Spoločnosti obchodované na burze sú pod väčším regulatívnym zaťažením ktoré predstavuje ďalšie náklady.
Ako funguje IPO?
Proces IPO je dlhý a finančné náročný. Priemerný proces IPO zväčša trvá šesť až deväť mesiacov, pri väčších alebo rizikovejších spoločnostiach môže tento proces trvať dlhšie.
Priebeh IPO
1. Výber upisovateľa
Spoločnosť ktorá sa rozhodne vstúpiť na burzu si najprv musí vybrať upisovateľa – jednu z investičných bánk ktorá bude mať na starosti celý proces.
V prípade väčších spoločností alebo rizikovejších IPO, môžu vytvoriť investičné banky syndikát. To znamená, že sa spojí viacero investičných bánk a každá z nich bude mať na starosti predaj časti z celkového objemu novo emitovaných akcií. Vytvorením syndikátu banky redukujú svoje individuálne riziko z predaja novo-emitovaných akcií.
2. Analýza spoločnosti
Na procese IPO sa podieľa početný tím právnikov, účtovníkov, analytikov, odborníkov na regulácie aj zamestnanci spoločnosti ktorá sa chystá na IPO. Tento tím vykoná hĺbkovú analýzu spoločnosti, jej financií, obchodného modelu a rizík.
3. Predloženie dokumentácie
IPO tím svoje zistenia a analýzy zdokumentuje a predloží regulačným úradom. Tie sú napr. SEC (Securities and exchange commission) v Spojených štátoch, regulačné orgány jednotlivých štátov v Európe a pod.
Jedným z dokumentov ktoré IPO tím spíše je aj forma alebo dokument nazývaný S-1. Tento dokument obsahuje informácie o spoločnosti, hlavne jej obchodný model, účtovné výkazy, ako plánuje naložiť s kapitálom ktorý získa z IPO a ďalšie.
Zaujímavosť
Práve forma S-1 bola osudová pre plánované IPO spoločnosti WeWork. Aj keď dosahovala valuácia spoločnosti závratné sumy, nikto poriadne nevidel do jej financií a detailov týkajúcich sa jej podnikateľského modelu. Po tom čo sa investori dozvedeli všetky podrobnosti z formy S-1, záujem o IPO spoločnosti WeWork začal prudko klesať.
4. Promovanie IPO
V tomto kroku sa vyberú zástupcovia spoločnosti a predajcovia z investičnej banky na stretnutia s potenciálnymi záujemcami o IPO (inštitucionálni investori ako investičné banky, rôzne fondy a pod.). Cieľom tohto kroku je zvýšiť a zistiť záujem o IPO, odprezentovať firmu a približne zistiť aký dopyt bude po jej akciách.
5. Určenie objemu a ceny IPO
Po skončení promovania IPO a schválenia všetkej dokumentácie regulačnými orgánmi, IPO tím určí cenu a objem emitovaných akcií. Tú určí na základe zistení z predošlých krokov ako – záujem investorov, budúceho rastu spoločnosti, rizík, analýz jej financií a iných faktorov.
Príklad
Aj vďaka nesprávnemu určeniu ceny IPO upisovateľom sa v poslednom čase zvýšil počet firiem ktoré sa rozhodujú využiť alternatívne spôsoby vstupu na burzu ako SPAC alebo direct listing.
Môže sa stať, že upisovateľ podhodnotí cenu akcií prvotnej emisie. Tie po zahájení obchodovania zvýšia svoju hodnotu, v niektorých prípadoch aj o viac ako 100%. To môže v určitých prípadoch znamenať aj niekoľko miliardovú stratu pre spoločnosť ktorá práve vstúpila na burzu.
Napríklad v prvý deň obchodovania akcií spoločnosti AirBnB vzrástli jej akcie o viac ako 112%. To znamená, že AirBnB mohla získať až dvojnásobok kapitálu zo svojej prvotnej emisie.
Aj z tohto dôvodu sa v poslednom čase zvýšil záujem spoločností o alternatívne spôsoby vstupu na burzu ako direct lising alebo prostedníctvom SPAC mergerov.
6. Samotné IPO
Spusteniu obchodovania akcií spoločnosti na burze väčšinou predchádza tradičná ceremónia. Napr. v prípade New Yorskej burzy riaditelia spoločností slávnostne zazvonia na zvonček ktorý symbolizuje zahájenie obchodovania v daný deň. Upisovatelia následne začnú predávať akcie spoločnosti investorom.
IPO spoločnosti BLUECITY na burze s cennýmí papiermi Nasdaq
Prečo spoločnosti vydávajú nové akcie
Okrem prvotnej verejnej ponuky akcií môžu spoločnosti priebežne vydávať nové akcie.
Podobne ako pri IPO, spoločnosti vydávajú nové akcie za účelom získania nového kapitálu. Nový kapitál potom môžu použiť napríklad na:
- Nákup dlhodobého majetku
- Expanziu svojich obchodných aktivít
- Vstup na nové trhy
- Výskum a vývoj
- Akvizíciu nových spoločností
- Splatenie svojich dlhov.
Aj keď z dlhodobého hľadiska môžu tieto aktivity viesť k rastu spoločnosti a zvýšeniu jej trhovej hodnoty, môžu aj negatívne ovplyvniť existujúcich akcionárov.
Keď spoločnosť vydá nové akcie, zvýši tým celkový počet akcií v obehu. To môže viesť k zníženiu trhovej hodnoty akcií a ovplyvniť existujúcich majiteľov akcií. Tí sa môžu rozhodnúť svoje akcie predať, čím ďalej negatívne ovplyvnia ich hodnotu.
Čo znamená spätné odkúpenie akcií spoločnosťou?
Spätný odkup akcií je proces v ktorom spoločnosť použije svoj kapitál na to aby spätne odkúpila svoje akcie od investorov. Tým zníži celkový počet svojich akcií v obehu.
Spätné odkupovanie akcií spoločnosťami je častokrát kontroverznou témou. Z pohľadu verejnosti a aj niektorých investorov sú často považované za vyhadzovanie peňazí spoločnosti a obohacovanie akcionárov na úkor zamestnancov.
Dôvodov prečo sa spoločnosti rozhodujú spätne odkúpiť svoje akcie je niekoľko, napríklad:
- Spoločnosť považuje svoje akcie za podhodnotené: Ak spoločnosť považuje svoje akcie za podhodnotené a v budúcnosti očakáva ďalší rast, môže sa rozhodnúť spätne odkúpiť svoje akcie za cenu ktorú považuje za nízku. Tým zároveň môže signalizovať investorom aby prehodnotili svoj pohľad na spoločnosť.
- Veľa hotovosti ale málo možností rastu: Spoločnosti ktoré sú už dlho na trhu a dominujú vo svojich odvetviach sa môžu dostať do situácie, kedy sa im spomalí rast ale zároveň disponujú veľkým množstvom kapitálu.
Príležitostí kam by mohli svoj kapitál efektívne investovať je málo a tak sa ho rozhodnú využiť na vyplatenie špeciálnej dividendy alebo spätné odkúpenie svojich akcií.
Napríklad spoločnosť Berkshire Hathaway slávneho investora Warrena Buffeta je v tejto fáze už zopár rokov. Na konci roka 2021 podľa finančného portálu Bloomberg disponovala kapitálom vo výške až 150 miliárd dolárov.
Príležitostí investovať iba časť tohto enormného kapitálu je málo (priemerná veľkosť verejne obchodovanej spoločnosti v USA v roku 2017 bola 7,3 miliardy dolárov).
Tento kapitál sa teda rozhodol použiť na spätný odkup akcií svojej spoločnosti a v roku 2021 Berkshire Hathaway odkúpila svoje akcie v hodnote 27,1 miliardy dolárov. Odkúpením svojich akcií sa Buffetovi podarilo aspoň z časti zredukovať enormný objem nevyužitého kapitálu, ktorý mal k dispozícií.
- Zvýhodnený daňový režím: Spätné odkupy akcií podliehajú inému daňovému režimu ako napríklad vyplácanie dividend. Pri vyplácaní dividend musí spoločnosť svoje zisky pred ich vyplatením zdaniť.
V niektorých krajinách podlieha vyplácanie dividend progresívnej dani z distribúcie dividend. Teda čím väčší objem dividend spoločnosť vyplatí akcionárom, tým väčšiu daň bude musieť zaplatiť.
V tomto prípade je pre spoločnosti výhodnejšie použiť časť svojho kapitálu na spätné odkúpenie svojich akcií.
Spätné odkupovanie akcií počas krízy Covid-19
Aj keď kríza počas epidémie Covid-19 spôsobila finančné ťažkosti mnohým spoločnostiam, počas roka 2021 zaznamenali spoločnosti v indexe S&P 500 rekordný objem spätného odkupu akcií.
Počas tretieho kvartálu 2021 spoločnosti odkúpili svoje akcie v rekordnej hodnote 234 miliárd dolárov.
Zdroj: Statista
Podľa portálu CNBC boli tieto spätné odkupy akcií do veľkej miery koncentrované medzi tými najväčšími spoločnosťami.
Päť najväčších spoločností (Apple, Microsoft, Alphabet, Meta (Facebook), Oracle a Bank of America) predstavovalo až 30% celkového objemu odkúpených akcií na trhu počas tretieho kvartálu 2021.
Tieto technologické spoločnosti boli počas Covid-19 krízy najmenej ovplyvnené dopadmi lockdownov a iných opatrení. Mnohé z nich dokonca zaznamenali rekordné zisky. Časť z nich teda použili aj na spätné odkúpenie svojich akcií.
