Európsky systém orgánov finančného dohľadu (ESFS) bol vytvorený v reakcii na globálnu finančnú krízu v roku 2008 s hlavným cieľom posilniť finančnú stabilitu Európskej únie (EÚ) a zabezpečiť riadne fungovanie jej finančných trhov.
Cieľom ESFS je uľahčiť cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ a podporovať konzistentné predpisy, dohľad a presadzovanie práva v celom regióne.
Korene ESFS siahajú do obdobia po globálnej finančnej kríze z roku 2008, ktorá odhalila významné nedostatky európskeho finančného systému. Kríza odhalila nedostatok koherentnej regulácie a dohľadu v celom regióne, čo viedlo k finančnej nestabilite a nákaze. V reakcii na to Európska komisia iniciovala ambiciózny program reforiem s cieľom odstrániť tieto nedostatky a zabezpečiť väčšiu finančnú stabilitu v budúcnosti.
V septembri 2009 Európska komisia navrhla súbor opatrení na posilnenie rámca finančného dohľadu EÚ, ktoré nakoniec viedli k vytvoreniu ESFS. ESFS sa formálne začal uplatňovať 1. januára 2011 po prijatí príslušných legislatívnych balíkov Európskym parlamentom a Radou Európskej únie.
Vytvorenie ESFS zahŕňalo zriadenie troch nových európskych orgánov dohľadu (ESA) zodpovedných za dohľad nad rôznymi sektormi finančného systému:
Okrem toho bol zriadený Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB), ktorý monitoruje a posudzuje potenciálne systémové riziká v európskom finančnom systéme.
Hlavným cieľom ESFS je zabezpečiť stabilitu, integritu a efektívnosť európskeho finančného systému, chrániť spotrebiteľov a zachovať dôveru vo finančné trhy. Na dosiahnutie týchto cieľov sa ESFS zameriava na tieto oblasti:
Harmonizácia pravidiel a predpisov: Cieľom ESFS je vytvoriť jednotný súbor pravidiel pre finančné predpisy v celej EÚ. To zahŕňa vypracovanie a prijatie konzistentných pravidiel a noriem pre finančné inštitúcie a trhy, podporu rovnakých podmienok a obmedzenie regulačnej arbitráže.
Účinný dohľad: ESFS sa snaží zabezpečiť, aby vnútroštátne orgány dohľadu účinne presadzovali jednotný súbor pravidiel. Európske orgány dohľadu vydávajú usmernenia, odporúčania a technické normy na podporu vnútroštátnych orgánov pri plnení ich úloh v oblasti dohľadu a monitorujú ich súlad s nariadeniami EÚ.
Spolupráca a koordinácia: ESFS podporuje spoluprácu a koordináciu medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu a ESA. To zahŕňa výmenu informácií, spoločné činnosti dohľadu a koordinované opatrenia v krízových situáciách.
Ochrana spotrebiteľa: ESFS sa zaväzuje chrániť spotrebiteľov a investorov tým, že zabezpečuje transparentné, spravodlivé a efektívne fungovanie finančných inštitúcií a trhov. ESA vypracúvajú usmernenia a normy na zvýšenie ochrany spotrebiteľa a monitorujú dodržiavanie týchto pravidiel vnútroštátnymi orgánmi.
Identifikácia a zmierňovanie systémových rizík: ESRB je zodpovedný za identifikáciu a monitorovanie potenciálnych systémových rizík vo finančnom systéme EÚ. Zabezpečuje makroprudenciálny dohľad a vydáva varovania a politické odporúčania na riešenie systémových rizík a predchádzanie finančnej nestabilite.
Každý orgán z ESA a ESRB má v rámci ESFS špecifické kompetencie a zodpovednosti:
Európsky systém orgánov finančného dohľadu zohral od svojho vzniku v roku 2011 kľúčovú úlohu pri posilňovaní európskeho finančného systému. Prostredníctvom práce európskych orgánov dohľadu a ESRB ESFS prispel k harmonizácii pravidiel, účinnému dohľadu a identifikácii a zmierňovaniu systémových rizík. Hoci výzvy pretrvávajú, ESFS sa naďalej vyvíja a prispôsobuje s cieľom zabezpečiť stabilitu, integritu a efektívnosť európskeho finančného systému.
Z čoho pozostáva ESFS?
ESFS funguje ako systém troch európskych orgánov dohľadu (ESA) spolu s Európskym výborom pre systémové riziká a vnútroštátnymi orgánmi dohľadu s cieľom zabezpečiť jednotný a vhodný finančný dohľad v celej EÚ. Jeho hlavným cieľom je zaručiť konzistentný a účinný finančný dohľad v celej Európskej únii.
Aké sú orgány finančného dohľadu v Európe?
