Ekonomická recesia je pojem ktorý sa používa na označenie výrazného poklesu hospodárskej aktivity, ktorý trvá dlhšie obdobie. Aj keď sa recesie častokrát vykresľujú ako relatívne krátkodobé udalosti, ktoré sú súčasťou hospodárskeho cyklu, môžu mať dlhodobé negatívne dopady na populáciu.
V tomto článku sa dočítaš:
- Ktorá ekonomická recesia trvala najdlhšie a ktorá bola najkratšia
- Dá sa vôbec ekonomická recesia predpovedať?
- Aké dopady má ekonomická recesia na dosiahnuté vzdelanie obyvateľov, úmrtnosť alebo inovácie
- Čo môže spôsobiť ekonomickú recesiu
Definícia ekonomickej recesie
Momentálne neexistuje oficiálna definícia ekonomickej recesie, vo všeobecnosti je však najpoužívanejšia definícia Národného centra ekonomického výskumu v Spojených štátoch. Tá označuje ekonomickú recesiu ako pokles hrubého domáceho produktu (HDP) počas dvoch po sebe nasledujúcich kvartálov (jeden kvartál je jeden štvrťrok). Je kontrastom ekonomickej expanzie, počas ktorej obchod, investície a zamestnanosť rastú.
Recesia môže byť obmedzená na určitý región alebo môže byť aj celosvetová ako v prípade Veľkej ekonomickej recesie z roku 2008.
Priemerný pokles HDP počas ekonomickej recesie býva zvyčajne okolo 2%, no môže sa líšiť podľa jej závažnosti. V prípade závažnejších recesií môže pokles HDP prekročiť 5%.
Ako dlho trvá recesia?
Obdobia ekonomických recesií vo všeobecnosti netrvajú tak dlho ako obdobia ekonomickej expanzie.
Podľa nedávnej analýzy Forbes trvá priemerné obdobie hospodárskeho rastu 3.2 roka a priemerná recesia 1.5 roka. Priemerná dĺžka celého hospodárskeho cyklu je 4.7 roka.
Hospodárske recesie sa však za posledné desaťročia začali mierne skracovať, posledné tri recesie (ak nerátame Covid recesiu) trvali 9, 8 a 18 mesiacov. To aj vďaka agresívnejšej monetárnej politike centrálnych bánk, ktoré robia čoraz viac pre odvrátenie a zmiernenie dopadov recesii.
Najkratšia ekonomická recesia
Za najkratšiu ekonomickú recesiu sa považuje recesia v dôsledku Covidu, ktorá trvala dva mesiace. Aj keď táto recesia nespĺňa podmienku dvoch po sebe nasledujúcich kvartálov, ekonomický výbor sa ju rozhodol za recesiu napriek tomu označiť. To kvôli jej bezprecedentnému rozsahu poklesu zamestnanosti, výroby a jej široký dopad na celú ekonomiku.
Najdlhšia ekonomická recesia
Najdlhšou ekonomickou recesiou bola Veľká ekonomická depresia v USA v dvadsiatych rokoch minulého storočia a trvala 43 mesiacov. Bola to najdlhšia a najhlbšia recesia v 20. storočí. Americké hospodárstvo sa v roku 1929 dostalo do depresie a potom sa ešte viac prepadlo, keď sa v októbri toho istého roku zrútil akciový trh. Nezamestnanosť vzrástla na nevídanú úroveň a do roku 1933 dosiahla takmer 25 %. Viac ako 15 miliónov Američanov bolo bez práce. Podniky krachovali, banky boli zatvorené a mnohí ľudia prišli o svoje celoživotné úspory.
Veľká depresia mala veľký vplyv na všetky segmenty spoločnosti. Bohatí ľudia prišli o veľkú časť svojho majetku, zatiaľ čo chudobných a strednú vrstvu drasticky postihla nezamestnanosť a chudoba. Veľká depresia mala veľký vplyv aj na americkú politiku. Republikánsku stranu, ktorá od roku 1921 kontrolovala Biely dom, vo voľbách v roku 1932 tvrdo porazil Franklin D. Roosevelt, ktorý Američanom sľúbil “New Deal”. New Deal bol súbor domácich programov prijatých v snahe poskytnúť pomoc nezamestnaným a stimulovať hospodársky rast. Hoci New Deal neukončil Veľkú depresiu, pomohol zmierniť ťažkosti, ktoré zažívali milióny Američanov.
Najdlhšou ekonomickou recesiou od konca druhej svetovej vojny bola veľká ekonomická recesia v rokoch 2008-2009 ktorá trvala 18 mesiacov. Táto recesia zásadne postihla aj Slovensko. Slovenské HDP kleslo v roku 2009 o 5.4%.
Aký je rozdiel medzi ekonomickou recesiou a ekonomickou depresiou
Aj keď medzi recesiou a ekonomickou depresiou v súčasnosti nie je oficiálny rozdiel, ekonomickou depresiou sa zväčša označujú mimoriadne závažné recesie. Teda hlavným rozdielom medzi hospodárskou recesiou a hospodárskou depresiou je jej závažnosť. Recesia je pokles hospodárstva, ktorý je zvyčajne dočasný, zatiaľ čo depresia je oveľa vážnejší pokles, ktorý môže trvať roky.
Recesia sa vyznačuje spomalením hospodárskej aktivity meranej hrubým domácim produktom (HDP) a zvyčajne trvá približne šesť mesiacov. Na druhej strane, depresia je oveľa závažnejšia. Okrem výrazného poklesu HDP sa prejavuje aj vysokou mierou nezamestnanosti a celkovým poklesom hospodárskej aktivity. Depresie môžu trvať roky a môže byť ťažké sa z nich dostať. Jednou z nich je napríklad Veľká depresia USA v dvadsiatych rokoch minulého storočia.
Pre lepšie pochopenie si porovnáme Veľkú recesiu v roku 2008-2009 a Veľkú depresiu z 20-tych rokov minulého storočia.
| Veľká recesia 2008 | Veľká depresia 1929 | |
|---|---|---|
|
Pokles HDP |
-6.3% v roku 2008 a -5.7% v roku 2009 |
-30% |
|
Nezamestnanosť |
10% |
24.9% |
|
Trvanie |
18 mesiacov |
43 mesiacov
|
Dá sa ekonomická recesia predpovedať?
Áno aj nie. Neexistuje spôsob ako presne predpovedať kedy a ako nastane recesia. Môže ju spôsobiť nespočetne veľa faktorov ktoré sú často nepredvídateľné. Existuje niekoľko hlavných ukazovateľov hospodárskej recesie, na základe ktorých možno predpovedať, kedy recesia pravdepodobne nastane. Medzi najbežnejšie predstihové ukazovatele patria:
- Zvýšenie miery nezamestnanosti: Nárast miery nezamestnanosti je často jedným z prvých príznakov, že ekonomika začína spomaľovať.
- Pokles spotrebiteľských výdavkov: Ďalším kľúčovým predstihovým ukazovateľom recesie je pokles spotrebiteľských výdavkov. To sa môže prejaviť viacerými spôsobmi, napríklad poklesom maloobchodných tržieb, nižšou úrovňou spotrebiteľskej dôvery a zníženou aktivitou v oblasti pôžičiek a úverov.
- Pokles podnikateľských investícií: Ďalším kľúčovým predstihovým ukazovateľom recesie je pokles podnikateľských investícií. To možno pozorovať tak, že podniky znižujú svoje výdavky napríklad na stroje a zariadenia, a namiesto toho sa zameriavajú na naliehavejšie potreby.
- Zvýšenie nákladov na pôžičky: Pri spomalení ekonomiky bude pre podniky aj spotrebiteľov čoraz ťažšie požičať si peniaze. To môže viesť k vyšším úrokovým sadzbám a zvýšeným nákladom na pôžičky, čo môže ďalej brzdiť hospodársku aktivitu.
- Rozširovanie úverových rozpätí: Ďalším hlavným ukazovateľom recesie je rozširovanie úverových spreadov. K tomu dochádza, keď sa začne zväčšovať rozdiel medzi úrokovými sadzbami bezpečných investícií, ako sú napríklad štátne dlhopisy, a rizikovejších investícií, ako sú napríklad podnikové dlhopisy. To často signalizuje, že investori sa začínajú viac vyhýbať riziku a sú menej ochotní požičiavať peniaze podnikom a spotrebiteľom.
Existujú aj prípady, ako napríklad v prípade Veľkej recesie z roku 2008, kedy niekoľko investorov úspešne predpovedalo vtedy nadchádzajúcu recesiu. To však neznamená, že musíme uveriť každému ekonómovi ktorý predpovedá recesiu päťkrát ročne.
Čo spôsobuje ekonomickú recesiu?
Nie každá recesia sa dá prisúdiť jasnej príčine. Väčšinu recesií spôsobuje množstvo faktorov ktoré sú často nepredvídateľné. Niektoré recesie však majú jasné príčiny ako recesia v 70-tych rokoch minulého storočia ktorú spôsobilo embargo na export ropy do Spojených štátov.
- Finančná kríza: ak majú banky nedostatok likvidity, obmedzujú poskytovanie úverov, a to znižuje investície.
- Čierna labuť: udalosti ktoré nemožno alebo ťažko predvídať a významne narušia ekonomiku. Napríklad Covid-19 a jeho vplyv na ekonomiku.
- Rast úrokových sadzieb: zvyšuje náklady na požičiavanie a znižuje dopyt.
- Pokles cien aktív: pokles cien aktív môže viesť k obmedzeniu výdavkov.
- Pokles reálnych miezd: napr. inflácia prevyšuje rast miezd pracovníkov v ekonomike
- Pokles spotrebiteľskej dôvery: ak budú spotrebiteľské výdavky klesať a podniky začnú obmedzovať výrobu, dôjde k spomaleniu ekonomiky a nakoniec môže dôjsť k recesii.
- Pokles spotrebiteľskej/podnikateľskej dôvery: ktorý sa zhoršuje aj v dôsledku negatívneho multiplikačného efektu.
- Zmeny výmenného kurzu meny: zníženie konkurencieschopnosti exportov tovaru
- Obchodná vojna: obchodná vojna medzi dvoma alebo viacerými štátmi môže spôsobiť pokles exportu tovaru a teda príjmu spoločností.
- Šok na strane ponuky: ako napríklad nárast cien ropy v dôsledku spomínaného embarga na export ropy v 70-tych rokoch.
Čo sa deje počas ekonomickej recesie?
Hoci sa účinky recesie v jednotlivých ekonomikách líšia, zvyčajne zahŕňajú pokles obchodu a investícií, vyššiu nezamestnanosť a nižšiu produkciu a infláciu. Recesia môže viesť aj k zvýšeným nákladom na pôžičky a finančnej nestabilite.
Počas ekonomickej recesie často najviac trpia práve obyčajní ľudia. Keď krachujú podniky a miznú pracovné miesta, rodiny a jednotlivci sú nútení utiahnuť si opasky a vystačiť si s menším množstvom peňazí. Mnohí ľudia sú nútení prijať horšie platenú prácu alebo dokonca prácu na čiastočný úväzok, len aby vyžili. Niektorí môžu byť dokonca nútení zostať bez zdravotného poistenia alebo iných základných potrieb. Domy môžu byť prepadnuté a úspory vyčerpané. Stres spôsobený hospodárskou recesiou sa môže často podpísať na fyzickom aj psychickom zdraví ľudí.
Ekonomická recesia môže mať hlboký vplyv na veľké aj malé podniky. Najpriamejším a najzrejmejším účinkom je pokles tržieb a zisku. To môže viesť k prepúšťaniu, znižovaniu platov, zatváraniu obchodov a bankrotu. Ceny akcií spoločností môžu tiež klesať, čím akcionári prídu o peniaze. Účinky recesie sa môžu šíriť hospodárstvom a ovplyvniť spotrebiteľov, dodávateľov a iné podniky. Napríklad spotrebitelia môžu obmedziť výdavky, čo vedie k ďalšiemu poklesu tržieb podnikov. Podniky sa tiež môžu potýkať s vyššími úrokovými sadzbami a infláciou. Dodávatelia môžu byť nútení zvýšiť ceny alebo znížiť kvalitu svojich výrobkov. V konečnom dôsledku môže recesia viesť k zníženiu životnej úrovne všetkých občanov.
Banky sú v čase recesie menej ochotné požičiavať peniaze a zároveň sprísňujú úverové podmienky. Centrálne banky nastavia ľahšiu menovú politiku (napríklad nižšie alebo negatívne úrokové sadzby a garancie) v snahe motivovať banky k tomu aby ďalej požičiavali peniaze a investovali.
Dlhodobé dopady ekonomickej recesie
Najviditeľnejšími dopadmi recesie bývajú zvýšená nezamestnanosť, znížené príjmy, pokles cien a skrachovanie firiem. Recesie však môžu mať dlhodobé dopady ktoré trvajú ešte roky po oficiálnom skončení recesie. Tieto dopady môžu mať zásadný vplyv na životy ľudí alebo hospodárstvo.
Dosiahnuté vzdelanie: Nezamestnanosť a s ňou spojená strata príjmu rodičov môžu ohroziť budúce výhľady na vzdelanie ich detí. Strata príjmu znižuje ich schopnosť zabezpečiť podporné prostredie na vzdelávanie ako stabilné bývanie, letné a mimoškolské aktivity. Tieto faktory majú nemalý vplyv na školské výsledky a učenie a môžu ohroziť budúce výhľady dieťaťa.
Úmrtnosť: Recesia má dopad na úmrtnosť celkovej populácie. Najväčšou príčinou je zvýšený počet samovrážd v dôsledku zhoršeného psychického stavu. Podľa štúdií BIS, zvyšuje ekonomická recesia úmrtnosť dospelých o 0.5 úmrtí na 1000 obyvateľov a o 4 úmrtia na 1000 v prípade detí počas nasledujúcich piatich rokov od začiatku recesie.
Príležitosť: Strata zamestnania a príjmu spôsobená recesiou môže mať trvalé následky pre jednotlivcov a rodiny. Napríklad nárast chudoby, ku ktorému dôjde v dôsledku recesie, bude mať trvalé následky pre deti a bude predstavovať dlhodobé náklady pre hospodárstvo.
Existujú tiež významné dôkazy o tom, že ekonomické výsledky sa prenášajú z generácie na generáciu. Ekonomické ťažkosti rodičov tak budú znamenať väčšie ekonomické prekážky pre ich deti. Hoci sa často hovorí, že deficity môžu spôsobiť presun bohatstva z budúcich generácií daňových poplatníkov na súčasné, tieto náklady treba porovnať aj s hospodárskymi dôsledkami recesie, ktoré sa tiež prenášajú na budúce generácie.
Investovanie a inovácie: Malé podniky a startupy často vyvíjajú inovatívne technológie. V dôsledku krízy sú však vystavené vysokému tlaku. Na jednej strane sa objem nových investícií počas a aj po kríze zníži a objem startupov a malých podnikov ktoré môžu získať financovanie klesne. Na druhej strane sa zníži dopyt ktorý ich môže dotlačiť ku krachu.
Recesie sú pre mnohých ťažkým obdobím, bez ohľadu či sú na ňu pripravení alebo nie. Treba si však uvedomiť, že recesie sú zvyčajne krátkodobé a obdobia ekonomickej expanzie trvajú oveľa dlhšie.
Napríklad skončení Veľkej hospodárskej recesie v r. 2008-2009, nastalo jedno z najsilnejších období hospodárskeho rastu.
Zamestnaneci Lehman Brothers opúšťajú budovu spoločnosti po jej bankrote.
Ako prežiť ekonomickú recesiu
Mnohí ľudia si kladú otázku, ako prežiť súčasnú recesiu. Aj keď každý čelí svojej unikátnej životnej situácií tieto tipy môžu pomôcť všetkým:
- Udržiavajte si rezervu: Ak ho nemáte, teraz je ten správny čas začať šetriť. Uistite sa, že máte odložených tri až šesť mesiacov životných nákladov pre prípad, že by ste prišli o prácu alebo čelili iným finančným alebo zdravotným ťažkostiam.
- Obmedzte výdavky:.a sústreďte sa na to, aby ste míňali peniaze len na to najnutnejšie. Pomôže vám to ušetriť viac a menej zaťaží vaše financie v prípade, že budete čeliť strate zamestnania alebo zníženiu príjmu.
- Investujte do seba. Využite tento čas ako príležitosť na zlepšenie svojich zručností a zvýšenie svojej predajnosti. Investícia do seba sa vám z dlhodobého hľadiska oplatí, či už pôjde o absolvovanie kurzu alebo získanie certifikátu.
- Nezabudnite na diverzifikáciu. Nevkladajte všetky vajcia do jedného košíka, pokiaľ ide o investície. diverzifikujte svoje portfólio, aby ste neboli tak postihnutí, ak počas recesie utrpí úder jedna konkrétna oblasť.
- Vytvorte si plán. Ak sa obávate, ako môže recesia ovplyvniť vaše financie, sadnite si a vytvorte si akčný plán. Pomôže vám to zmierniť obavy a poskytne vám to plán, ktorým sa môžete riadiť, ak nastanú ťažké časy.
- Buďte informovaní. Sledujte najnovšie správy a ekonomické ukazovatele, aby ste vedeli, čo sa deje s ekonomikou, a mohli podľa toho upraviť svoje plány . Informovanosť vám pomôže lepšie sa rozhodnúť, ako chrániť svoje financie počas recesie .
Inflácia a spomalujúca sa ekonomika
Rastúca inflácia v kombinácií so spomaľujúcou sa ekonomikou spôsobuje obrovskú záťaž na rozpočty bežných ľudí. Úroky na sporiacich produktoch inflácia prakticky okamžite pohltí a nižší rozpočet znamená menej odložených peňazí. Niekedy to je snaha dostať sa z tejto nepriaznivej situácie ako tlačiť balvan hore kopcom. Investičná mapa však ponúka riešenia.
