Čo je menové riziko
Menové riziko je riziko potenciálnej straty, ktorá môže vzniknúť v dôsledku kolísania výmenných kurzov meny. Keď spoločnosti alebo jednotlivci podnikajú alebo investujú v zahraničí, sú vystavení menovému riziku, ak sa hodnota cudzej meny zmení v porovnaní s ich domácou menou.
Ak napríklad spoločnosť vyváža tovar do krajiny, ktorej mena sa voči domácej mene spoločnosti oslabuje, spoločnosť dostane pri spätnom prepočte cudzej meny menej v domácej mene.
Menové riziko môže mať veľký vplyv na hospodársky výsledok spoločnosti ale aj malých firiem alebo jednotlivcov, ktorí zarábajú v rozličných menách.
V rámci firiem môže viesť k stratám výnosov v dôsledku zvýšených nákladov. Takisto môže nastať zvýšenie ziskov v prípade znížených nákladov.
Preto je menové riziko pre spoločnosti podnikajúce na medzinárodných trhoch dôležitým faktorom. Zabezpečením menového rizika sa spoločnosti môžu chrániť pred potenciálnymi stratami, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku kolísania výmenných kurzov.
Napríklad spoločnosť, ktorá vyváža tovar zo Spojených štátov do Európy a tam ho predáva za eurá, môže zaznamenať pokles svojich príjmov, ak hodnota dolára voči euru posilní.
Podobne spoločnosť, ktorá má výrobné prevádzky v Číne, môže zaznamenať zvýšenie svojich nákladov, ak sa hodnota jüanu voči doláru oslabí.
Hoci sa menové riziko často považuje za riziko pre spoločnosti alebo investorov, môže mať vplyv aj na jednotlivcov.
Ak napríklad plánujete cestu do zahraničia, náhly pokles hodnoty eura by mohol ovplyvniť náklady na vašu cestu.
Príklady a situácie, kedy môže menové riziko ovplyvniť spoločnosť
1. Ak spoločnosť má príjmy v eurách, ale jej náklady sú v amerických dolároch. Ak hodnota eura klesne, spoločnosť bude musieť za svoje výdavky zaplatiť viac.
Vysvetliť si to môžeme na jednoduchom príklade. Spoločnosť A má každý mesiac fixné náklady vo výške 1100 dolárov. Jej mesačné tržby sú 1000 eur.
Pri výmennom kurze 1.10 dolára za euro by spoločnosť dokáže platiť svoje fixné náklady, keďže po výmene svojich eur za doláre má presnú sumu aby zaplatila svoje fixné náklady (1000 € x 1.10 = $1100).
Ak by však euro voči doláru kleslo a výmenný kurz by bol 1.05 dolára za euro, spoločnosť by už nedokázala zaplatiť svoje fixné náklady (1000 € x 1.05 = $1050)
2. Ak spoločnosť musí splácať úver v amerických dolároch, ale väčšinu svojich príjmov má v eurách. V tomto prípade ak hodnota amerického dolára stúpne, spoločnosť bude musieť vrátiť viac v dôsledku nepriaznivého výmenného kurzu..
3. Ak spoločnosť nakupuje suroviny od dodávateľa v inej krajine. Ak hodnota meny krajiny, v ktorej má spoločnosť sídlo, stúpne voči mene krajiny dodávateľa, spoločnosť bude musieť za suroviny zaplatiť viac.
Ako sa spoločnosti bránia voči menovému riziku
Menové riziko môže mať veľký vplyv na hospodársky výsledok spoločnosti. Hoci neexistuje dokonalé riešenie menového rizika, existuje niekoľko zabezpečovacích stratégií, ktoré môžu spoločnosti použiť na minimalizáciu svojej expozície voči menovému riziku.
Menové riziko spoločnosti najčastejšie zabezpečujú pomocou finančných nástrojov, ako sú forwardové kontrakty alebo opcie. Zabezpečenie sa však nezaobíde bez vlastných rizík a nákladov, preto musia spoločnosti starostlivo zvážiť, či je zabezpečenie v ich konkrétnej situácii vhodné.
Zabezpečenie menového rizika forwardovým kontraktom
Jednou z najbežnejších zabezpečovacích stratégií je uzatváranie forwardových kontraktov. Forwardové kontrakty sú dohody o nákupe alebo predaji určitej meny za stanovený kurz v určitom bode v budúcnosti. Uzamknutím kurzu v súčasnosti sa spoločnosti môžu vyhnúť riziku kolísania výmenného kurzu v budúcnosti.
Ak napríklad americká spoločnosť očakáva, že o šesť mesiacov dostane platby od zákazníka v britských librách, môže použiť forwardový kontrakt GBP/USD na uzamknutie výmenného kurzu už dnes.
To znamená, že bez ohľadu na to, aký bude výmenný kurz v čase skutočného prijatia platieb, spoločnosť bude presne vedieť, koľko dostane v USD.
Zabezpečenie menového rizika opciami
Ďalším zo spôsobov ochrany pred týmto rizikom je použitie opčného kontraktu. Opcie sú zmluvy, ktoré dávajú držiteľovi právo, ale nie povinnosť, kúpiť alebo predať menu za pevný kurz k budúcemu dátumu.
Napríklad spoločnosť so sídlom v USA by mohla kúpiť put opciu, ktorá jej dáva právo predať eurá za pevný kurz o šesť mesiacov. To poskytuje spoločnostiam flexibilitu pri riadení menového rizika.
Existuje množstvo ďalších stratégií zabezpečenia, ktoré môžu spoločnosti použiť na ochranu pred menovým rizikom. Najlepšia stratégia pre konkrétnu spoločnosť závisí od jej špecifických potrieb a okolností.
Čo prispieva k menovému riziku?
K menovému riziku môže prispieť viacero faktorov vrátane politickej nestability, inflácie, úrokových sadzieb a hospodárskeho rastu. Tu je niekoľko príkladov menového rizika:
1. Politická nestabilita: Politická nestabilita môže viesť k menovému riziku, pretože môže spôsobiť zmeny v hospodárskej politike krajiny. Ak napríklad v krajine dôjde k prevratu, nová vláda môže zaviesť politiku, ktorá znehodnotí menu, čo povedie k stratám pre investorov, ktorí držia zahraničné investície denominované v tejto mene.
2. Inflácia: Inflácia môže viesť k menovému riziku, pretože môže spôsobiť pokles hodnoty meny. Ak je napríklad miera inflácie v krajine vyššia ako miera inflácie v krajine, v ktorej investor drží zahraničné investície, hodnota týchto investícií sa pri spätnom prepočte na domácu menu investora zníži.
3. Úrokové sadzby: Úrokové sadzby môžu viesť k menovému riziku, pretože môžu ovplyvniť dopyt po danej mene. Ak napríklad krajina zvýši úrokové sadzby, zvýši sa dopyt po tejto mene, čo povedie k jej zhodnoteniu. Export pre domáce firmy je následne drahší. Rovnako sa zníží hodnota investícií, ktoré drží investor v zahraničných menách v prepočte na svoju domácu menu.
4. Hospodársky rast: Hospodársky rast môže viesť k menovému riziku, pretože môže spôsobiť zhodnotenie meny. Ak napríklad hospodárstvo krajiny rastie rýchlejšie ako hospodárstvo krajín, v ktorých investor drží zahraničné investície, hodnota týchto investícií sa pri spätnom prepočte na domácu menu investora zníži.
